Klinická štúdia
Spoločnosť NUPO sa zúčastnila klinickej štúdie, ktorá porovnáva účinky lieku na diabetes semaglutidu (známeho pod obchodným názvom Ozempic alebo Wegovy), a veľmi nízkokalorickej diéty (NUPO), a tiež kombinácie oboch metód dohromady. Tento výskum je naozaj priekopnícky, pretože po prvýkrát niekto priamo porovnal tieto metódy vedľa seba v rovnakej skupine ľudí za rovnakých podmienok.
Štúdia trvala tri mesiace a zúčastnilo sa jej tridsať ľudí s cukrovkou druhého typu. Výskumníci rozdelili účastníkov do troch skupín po desiatich ľuďoch – jedna skupina držala NUPO diétu, druhá brala semaglutid a tretia kombinovala oboje. Cieľom bolo zistiť, čo vlastne funguje najlepšie, keď chceme ľuďom s cukrovkou pomôcť schudnúť a zlepšiť ich zdravotný stav.
Čo sa stalo s váhou účastníkov
Výsledky boli naozaj prekvapivé a možno aj nečakané. Ľudia, ktorí držali NUPO diétu, schudli v priemere viac ako trinásť kilogramov za tie tri mesiace. Naopak tí, ktorí brali len liek semaglutid, schudli zhruba šesť kilogramov – čo je zhruba polovica toho, čo dokázala diéta.
Keď to prenesieme na percentá, tak ľudia na diéte NUPO stratili viac ako jedenásť percent svojej pôvodnej váhy, zatiaľ čo tí na lieku necelých šesť percent. Diéta viedla k chudnutiu skoro dvakrát rýchlejšiemu ako samotný liek. Ale čo je možno najzaujímavejšie: keď vedci skombinovali obe metódy dohromady, ľudia schudli trinásť a pol kilogramu, čo je síce trošku viac ako samotná diéta, ale rozdiel nie je nijako dramatický.
Ako sa zmenilo zloženie tela
Teraz je ale dôležité pozrieť sa nielen na celkovú váhu, ale aj na to, z čoho tá hmotnosť vlastne ubudla. Naše telo sa skladá z tuku, svalov, kostí, vody a ďalších tkanív. Keď chudneme, ideálne chceme strácať hlavne tuk a čo najviac si zachovať svaly, pretože svaly sú dôležité pre naše zdravie a celkovú kondíciu.
A tu prichádza ďalší zaujímavý objav. Ľudia na diéte NUPO a tí na kombinácii diéty s liekom stratili z tuku deväť kilogramov. Skvelý výsledok! Ale tí, ktorí brali iba liek, stratili tuku len štyri kilá – teda ani nie polovicu. Vedci si myslia, že dôvod je prostý: ľudia na diéte jedli oveľa menej tukov v strave, a preto tiež z tela ubúdalo viac tukového tkaniva.
Čo sa týka svalovej hmotnosti a ostatných tkanív bez tuku, tam boli výsledky u všetkých troch skupín celkom podobné. Všetci stratili nejaké svaly – čo je bohužiaľ normálne, keď človek chudne – ale rozdiely medzi skupinami neboli nijako výrazné.
Ako sa zlepšila hladina cukru v krvi
Pre ľudí s cukrovkou je ale možno ešte dôležitejšie ako samotné chudnutie to, ako sa zlepší ich hladina cukru v krvi. Na to sa lekári pozerajú pomocou takzvaného glykovaného hemoglobínu – to je hodnota, ktorá ukazuje priemernú hladinu cukru v krvi za posledné tri mesiace. Je to ako dlhodobý prehľad toho, ako dobre má človek cukrovku pod kontrolou.
A tu prišli skvelé správy – všetky tri metódy výrazne zlepšili túto hodnotu! Ľudia, ktorí brali liek, sa zlepšili z hodnoty 60 na 51. Tí na diéte klesli zo 64 na 50. A kombinovaná skupina dosiahla najlepší výsledok – z 62 klesli až na 41.
Podobne sa zlepšila aj hladina cukru nameraná ráno nalačno – tam všetky tri skupiny dosiahli výrazný pokrok a rozdiely medzi nimi boli minimálne. Takže z tohto pohľadu všetky tri metódy fungovali skvele a každá pomohla ľuďom dostať ich cukrovku oveľa lepšie pod kontrolu.
Dôležité zmeny v produkcii inzulínu
Teraz sa dostávame k niečomu, čo vedci považujú za možno najdôležitejší objav celej štúdie. V našom tele je podžalúdková žľaza, ktorá vyrába hormón inzulín. Inzulín je ako kľúč, ktorý otvára dvere bunkám a púšťa do nich cukor z krvi, aby ho mohli použiť ako energiu. U ľudí s cukrovkou druhého typu je problém v tom, že buď telo nevyrába dostatok inzulínu, alebo naň bunky nereagujú správne.
Na základe štúdie sa dozvedáme, že schopnosť tela rýchlo zareagovať a vypustiť prvú vlnu inzulínu sa u ľudí, ktorí brali semaglutid zvýšila osemkrát! U kombinovanej skupiny to bolo ešte lepšie – deväťnásobné zlepšenie. U samotnej diéty síce došlo k miernemu zlepšeniu, ale nebolo to nijako dramatické.
Prečo je to také dôležité? Pretože práve táto prvá rýchla reakcia podžalúdkovej žľazy na jedlo je kľúčová pre to, aby sa cukrovka mohla dostať do remisie – teda do stavu, keď príznaky zmiznú a telo zase funguje normálne. Kombinácia diéty a lieku dokázala výrazne lepší výsledok ako samotná diéta, a to je naozaj sľubné zistenie pre budúcu liečbu.
Čo vlastne ľudia v rámci štúdie jedli
Dôležité je tiež pozrieť sa na to, ako sa zmenilo stravovanie účastníkov štúdie. Ľudia, ktorí brali len liek semaglutid, znížili svoj denný príjem zhruba o 500 kalórií – zo 1600 kalórií na 1120. To je celkom veľké zníženie a deje sa to preto, že liek tlmí chuť do jedla, takže ľudia jednoducho majú menší hlad. Ale ľudia na diéte NUPO znížili príjem oveľa viac – o 1140 kalórií denne! Z pôvodných 1859 kalórií klesli na púhych 713. To je naozaj radikálna zmena. Kombinovaná skupina na tom bola podobne – znížili príjem o 1137 kalórií.
Ale ľudia na diéte NUPO znížili príjem oveľa viac – o 1140 kalórií denne! Z pôvodných 1859 kalórií klesli na púhych 713. To je naozaj radikálna zmena. Kombinovaná skupina bola na tom podobne – znížili príjem o 1137 kalórií.
A nebola to len otázka množstva, ale aj toho, čo ľudia jedli. Tí na diéte NUPO a kombinovanej skupine výrazne zmenili zloženie svojej stravy. Začali jesť oveľa viac bielkovín – až tridsaťjeden percent ich jedla tvorili bielkoviny, zatiaľ čo u ľudí len na lieku to bolo necelých devätnásť percent. Súčasne výrazne znížili množstvo tukov v strave – na púhych dvadsaťpäť percent oproti tridsiatim piatim percentám u skupiny s liekom.
Zaujímavé je, že ľudia, ktorí brali len liek, síce jedli menej, ale zloženie ich stravy sa nijako výrazne nezmenilo. Jednoducho jedli menšie porcie toho, na čo boli zvyknutí. Naopak ľudia na diéte museli dodržiavať presný jedálniček, ktorý bol špeciálne navrhnutý tak, aby obsahoval veľa bielkovín a málo tukov.
Aké boli vedľajšie účinky
Samozrejme žiadna liečba nie je bez možných problémov a nepríjemných vedľajších účinkov. U ľudí, ktorí brali liek semaglutid, sa celkom často objavovala nevoľnosť – takmer u polovice z nich, konkrétne u štyridsiatich piatich percent. Väčšinou to bola len mierna nevoľnosť, ale u jedného človeka to bolo tak zlé, že musel zo štúdie úplne vystúpiť. Okrem toho sa ľudia sťažovali na zápchu – to sa týkalo viac ako tretiny z nich – a na problémy so žalúdkom, ktoré malo vyše štvrtiny účastníkov. Jeden človek dokonca nebol schopný tolerovať najvyššiu dávku lieku.
U ľudí na NUPO diéte sa tiež objavovala zápcha, dokonca u štyridsiatich percent z nich, ale inak bola diéta celkovo dobre znášaná. Neboli hlásené žiadne závažné problémy, ktoré by niekoho nútili zo štúdie vystúpiť.
Kombinovaná skupina mala, ako sa dalo čakať, najviac problémov, pretože kombinovala obe metódy. Zápchu malo dokonca šesťdesiatpäť percent ľudí – teda skoro dve tretiny – a u jedného človeka to bolo tak vážne, že potreboval lieky. Viac ako tretina sa sťažovala na bolesti brucha a rovnaké percento ľudí malo nevoľnosť alebo bolesti hlavy. Celkovo teda táto skupina mala najviac vedľajších účinkov, čo nie je prekvapivé, keď berieme do úvahy, že kombinovala dve náročné intervencie naraz.
Čo to všetko znamená pre prax. Je lepší liek alebo nízkokalorická diéta?
Keď sa teraz pozrieme na to, čo tieto výsledky znamenajú pre skutočný život a liečbu ľudí s cukrovkou, vyplýva z toho niekoľko dôležitých vecí.
- Ak niekto potrebuje schudnúť rýchlo – napríklad pred plánovanou operáciou alebo z iného naliehavého zdravotného dôvodu – diéta NUPO s minimom kalórií sa zdá byť lepšou voľbou ako samotný liek Ozempic. Prináša totiž dvojnásobný úbytok váhy, a čo je dôležité, predovšetkým sa stráca tuk, a zlepšuje sa aj to, ako telo reaguje na inzulín.
- Keď ide o dlhodobý cieľ dostať cukrovku do remisie – teda do stavu, keď príznaky zmiznú a telo funguje normálne – kombinovaný prístup sa zdá byť najsľubnejší. Dôvod je ten, že kombinácia diéty a lieku najviac zlepšila schopnosť podžalúdkovej žľazy rýchlo reagovať na jedlo a vypúšťať inzulín. A práve táto schopnosť je kľúčová pre to, aby remisia bola trvalá a cukrovka sa nevrátila.
- Pre ľudí, ktorí začínajú brať liek semaglutid, by mohlo byť výhodné pridať na začiatku tých prvých troch mesiacov VLCD diétu (NUPO). Tým by mohli dosiahnuť väčší úbytok váhy, viac by sa zbavili tuku, zlepšila by sa ich citlivosť na inzulín a hlavne by sa výrazne zlepšila funkcia ich podžalúdkovej žľazy. To všetko by mohlo znamenať lepšie dlhodobé výsledky.
Toto by mohlo byť obzvlášť užitočné pre ľudí, ktorí majú okrem cukrovky aj ďalšie zdravotné problémy súvisiace s nadváhou – napríklad vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol alebo problémy so srdcom a cievami. Taktiež by to mohlo pomôcť ľuďom s takzvaným metabolickým syndrómom, čo je kombinácia niekoľkých zdravotných problémov naraz.
Prečo to vlastne funguje tak, ako to funguje
Vedci sa samozrejme snažia pochopiť, prečo jednotlivé metódy fungujú tak, ako fungujú, a aké sú za tým mechanizmy.
V prípade diéty NUPO je vysvetlenie celkom jednoduché: diéta funguje lepšie na chudnutie ako samotný liek predovšetkým preto, že ľudia skutočne jedia oveľa menej. Liek totiž funguje tak, že tlmí chuť do jedla – človek jednoducho má menej hlad. Ale prísna diéta ide ešte ďalej – presne hovorí, čo a koľko má človek jesť. Nestačí sa len riadiť tým, koľko má hlad, ale musí dodržiavať konkrétny jedálniček.
Navyše tento jedálniček je špeciálne navrhnutý tak, aby obsahoval optimálny pomer živín – veľa bielkovín, málo tukov a správne množstvo sacharidov. To znamená, že telo dostáva všetko, čo potrebuje, ale v ideálnom pomere pre chudnutie. Najmä to veľké zníženie tukov v strave potom vedie k väčšiemu úbytku tukového tkaniva z tela.
Čo sa týka toho, prečo kombinácia diéty a lieku tak výrazne zlepšuje funkciu podžalúdkovej žľazy, tam je to trochu zložitejšie. Vedci si myslia, že ide o takzvaný synergický efekt – teda že keď dáte dohromady obmedzenie kalórií a stimuláciu špeciálnych receptorov v tele, ktoré ovplyvňuje liek semaglutid, výsledok je väčší ako prostý súčet oboch účinkov samostatne.
Liek má totiž priamy vplyv na podžalúdkovú žľazu – stimuluje jej bunky, aby vyrábali viac inzulínu a fungovali lepšie. A keď k tomu pridáte prísnu diétu, ktorá celkovo zlepšuje metabolizmus a znižuje záťaž na telo, výsledkom je naozaj výrazné zlepšenie. Toto zlepšenie môže byť tak veľké, že dokáže prekonať problémy, ktoré vznikli za dlhé roky, kedy človek mal cukrovku.
Záverečné zhrnutie a ako to bude ďalej
Keď to všetko dáme dohromady, táto štúdia nám hovorí niekoľko dôležitých vecí. Po prvé, pokiaľ ide o rýchle schudnutie a stratu tuku, VLCD diéta funguje lepšie ako samotný liek semaglutid. To je dané tým, že diéta vedie k väčšiemu zníženiu príjmu kalórií a navyše optimalizuje zloženie stravy – viac bielkovín, menej tukov.
Po druhé, keď k lieku semaglutid pridáme VLCD diétu, ľudia schudnú viac ako na samotnom lieku. A nielen to – zlepšia sa im aj ďalšie dôležité veci: stratia viac tuku, ich telo bude lepšie reagovať na inzulín.
Po tretie, a to je možno to najdôležitejšie zistenie, kombinácia diéty a lieku jedinečným spôsobom zlepšuje fungovanie podžalúdkovej žľazy – a to viac, než keby človek používal len diétu alebo len liek samostatne. Toto zlepšenie by mohlo znamenať, že keď sa cukrovka dostane do remisie, bude tá remisia trvalejšia a cukrovka sa nebude tak ľahko vracať.
Po štvrté, je pravda, že kombinácia diéty a lieku nevedie k väčšiemu úbytku váhy ako samotná diéta. Takže pokiaľ ide čisto len o schudnutie, kombinácia neprináša extra benefit. Ale to zlepšenie funkcie podžalúdkovej žľazy, ktoré kombinácia prináša, môže byť dostatočný dôvod pre jej použitie, pokiaľ je cieľom dostať cukrovku do dlhodobej remisie.
A tak sa otvára nová zaujímavá možnosť liečby: použiť na začiatku liečby semaglutidom intenzívnu prísnu diétu po dobu troch mesiacov. Tým by sa mohlo dosiahnuť ako optimálneho úbytku váhy, tak maximálneho metabolického zlepšenia. To všetko dohromady by mohlo viesť k lepším dlhodobým výsledkom pre ľudí s cukrovkou druhého typu.
Ale než sa toto začne bežne používať v praxi, potrebujeme ešte ďalší výskum. Potrebujeme väčšie štúdie s viac ľuďmi. Potrebujeme dlhodobé sledovanie, aby sme videli, čo sa deje po roku, dvoch rokoch, piatich rokoch. Potrebujeme dôkladnú analýzu bezpečnosti – či tá kombinácia nie je pre niekoho nebezpečná. A potrebujeme vedieť, či to finančne dáva zmysel a či si to zdravotný systém môže dovoliť.
Každopádne táto štúdia ukazuje sľubný smer, ktorým by sa mohla liečba cukrovky druhého typu uberať. Namiesto toho, aby sme sa museli rozhodovať medzi diétou alebo liekmi, možno budúcnosť spočíva v múdrej kombinácii oboch – použiť každú metódu tam, kde funguje najlepšie, a využiť toho, že sa ich účinky môžu vzájomne doplňovať a zosilňovať. To by mohlo priniesť ľuďom s cukrovkou nielen lepšiu kontrolu ich ochorenia, ale možno aj skutočnú šancu na trvalé uzdravenie.
